V súčasnosti sa odohráva zvláštny paradox: firmy investujú obrovské sumy do umelej inteligencie a nariaďujú zamestnancom jej používanie, no očakávaný nárast produktivity sa vo väčšine prípadov nedostavuje. Šokujúca správa z MIT Media Lab dokonca odhalila, že až 95 % organizácií nevidí žiadnu merateľnú návratnosť svojich investícií do týchto technológií.
Dôvodom je tichý fenomén, ktorý vedci pomenovali „workslop“ – nekvalitná práca generovaná umelou inteligenciou. Tento termín, ktorý zaviedli výskumníci zo Stanfordskej univerzity a poradenskej firmy BetterUp Labs, označuje obsah vytvorený umelou inteligenciou, ktorý sa „tvári ako dobrá práca, ale chýba mu podstata na zmysluplné posunutie danej úlohy vpred“.
Na prvý pohľad vyzerá takýto výstup uhladene a prijateľne, no v skutočnosti je často plný chýb, faktických nezmyslov, takzvaných halucinácií, alebo mu chýba kľúčový kontext. Je to len ilúzia dobre vykonanej práce. Zákernosť tohto javu spočíva v tom, že presúva záťaž práce na ďalšieho v reťazci. Úsilie, ktoré si ušetril tvorca obsahu, sa v plnej miere prenáša na jeho kolegu, ktorý ho prijíma.
Príjemca je nútený tráviť čas dešifrovaním obsahu, domýšľaním chýbajúceho kontextu, overovaním faktov a v konečnom dôsledku často aj kompletným prerobením celej práce. Nejde o zanedbateľný problém, keďže podľa výskumov až 41 % zamestnancov sa stretlo s takýmito nekvalitnými výstupmi, pričom každý takýto prípad ich stojí v priemere takmer dve hodiny práce navyše.
Zdroj: nextech.sk
